Historia Slovanu
SLOVAN Bratislava je jedným z najstarších hokejových klubov na Slovensku. Hokej sa v Bratislave začal hrať presne pred 90 rokmi.
V roku 1921 sa neúnavný propagátor Antonín Máša-Balík pričinil o vznik hokejového odboru pri 1. ČsŠK Bratislava. Vtedy však len bandy hokeja s loptičkou. Po roku 1924 si začal prerážať cestu kanadský hokej. Bratislava využívala blízkosť Viedne, kde už mali umelé klzisko na Engelmanne. Aj prvý zápas podľa kanadských pravidiel zohrali Bratislavčania vo Viedni s Wiener EV a prehrali 1:6. Bolo to v decembri 1924. V roku 1937 získal klub titul majstra župy. K zvýšeniu úrovne hokeja prispelo aj otvorenie zimného štadióna na Tehelnom poli 14. 12. 1940.
Po druhej svetovej vojne prevzal Slovan na desaťročia žezlo najlepšieho slovenského mužstva a popredného tímu v spoločnej československej súťaži. V tomto období pôsobili v družstve postupne hráči: Jendekovci, Starší, Fako, Černický, Gregorovci, Čapla, Golonka, Dzurilla, Nedomanský a ďalší, ktorí veľkou mierou prispeli k šíreniu dobrého mena hokejového klubu. Slovan sa aj ich zásluhou stal niekoľkokrát korunným princom v súťaži. Jediný titul v československej hokejovej lige v kategórii dospelých získal pod vedením trénera Ladislava Horského v sezóne 1978-79.
Kostru majstrovského družstva tvorili starí skúsení hráči Sakáč, Kužela, Bukovinský, Ujváry, Miklošovič, Žiška, Mrukvia a mladí začínajúci hráči, z ktorých postupne vyrástli výborní reprezentanti československého hokeja, bratia Peter, Marián a Anton Šťastní, Rusnák, Pašek, Černý, Jaško, Pokovič a ďalší. Okrem mužov získali v osemdesiatych rokoch tituly opakovane po sebe aj starší a mladší dorastenci. Pamätné je najmä obdobie 5 rokov v sezónach 1974–79, keď starší dorastenci získali 4 majstrovské tituly v priebehu piatich rokov, ako aj sezóna 1984-85, v ktorej mládežnícke družstvá dosiahli majstrovské double. Zatiaľ čo družstvo mladších dorastencov pod vedením trénerskej dvojice Dzurilla, Venutti absolvovalo celú súťaž bez straty čo i len jediného bodu a získalo titul Majstra SR, družstvo starších dorastencov pod vedením trénerskej dvojice Walter, Tománek po víťazstve vo finálovom turnaji v Nitre – za účasti družstiev Českých Budějovíc, Plzne, Gottwaldova, Košíc a Bratislavy – získalo titul Majster ČSSR. V mládežníckych družstvách už hrali prím neskorší ďalší výborní reprezentanti Franta, Beňo, Králik, Bukna, Mosnár, Rusznyák, Búřil, Morávek, Ulehla, Kodet a ďalší.
Po osamostatnení Slovenska pokračoval Slovan v dlhodobom trende. V období od sezóny 1993–94 bol osemkrát Majstrom SR (1997–98, 1999–2000, 2001–02, 2002–03, 2004-05, 2006-07, 2007-08 a naposledy 2011-2012) v kategórii dospelých a jedenásťkrát Majstrom SR v mládežníckych kategóriách, od starších žiakov až po juniorov. Okrem toho získali všetky družstvá Slovana v novodobom období samostatného Slovenska spolu 18 strieborných a bronzových medailí. Ak by sa použilo olympijské pravidlo prideľovania bodov, tak možno povedať, že HC Slovan Bratislava je v období ostatných 19 rokov najúspešnejším hokejovým klubom na Slovensku. V tomto období hrali, resp. hrajú v Slovane také veličiny hráčskeho hokejového neba ako Cíger, Kolník, Višňovský, Podhradský, Rybár, Lipiansky, Kapuš, Hreus, Hurtaj, Jánoš, Podkonický, Šatan, ale aj cudzinci Rus Iljin, Bielorus Pankov, Kanaďan Casey, Česi Pavlas, Barta a iní.
Okrem úspechov na Slovensku dosiahol Slovan aj niekoľko veľmi významných úspechov na medzinárodnom ľade. Je jediným klubom na svete, ktorý vyhral najstarší turnaj v Európe Spengler Cup (hraný vo Švajčiarsku) trikrát po sebe a je jedným zo 4 klubov Európy, ktoré odohrali všetky 4 ročníky Európskej hokejovej ligy a pritom postúpili vždy zo skupiny do záverečných bojov. Vrcholom na medzinárodnom fóre bolo víťazstvo v Continental Cupe v sezóne 2003-2004 a tiež 3. miesto v Európskej lige majstrov v sezóne 2007-08.